Prinášanie spravodlivosti psychiatrii už viac ako štyri desaťročia
Občianska komisia pre ľudské práva (CCHR) stojí na čele reforiem v oblasti duševného zdravia od svojho založenia v roku 1969. Bola uznaná špeciálnym spravodajcom Komisie OSN pre ľudské práva za zodpovednú za „mnohé veľké reformy“, ktoré chránia ľudí pred psychiatrickým zneužívaním. CCHR zdokumentovala tisícky individuálnych prípadov, ktoré ukazujú, že psychiatrické lieky a často brutálne psychiatrické praktiky vytvárajú šialenstvo a spôsobujú násilie.
Za viac ako štyri desaťročia svojej činnosti pomohla CCHR zachrániť životy miliónov ľudí a zabránila zbytočnému utrpeniu ďalších miliónov. Mnohé krajiny zaviedli povinnosť informovaného súhlasu pri psychiatrickej liečbe a právo na právnu ochranu, zastupovanie, opravu a náhradu škody pre pacientov. V niektorých krajinách je zakázané používanie psychoschirurgie a elektrošoku na deťoch.
S stovkami pobočiek v 34 krajinách organizujú členovia CCHR po celom svete pochody, verejné vypočutia, výstavy a iné akcie na zvýšenie povedomia verejnosti o kriminalite rozšírenej v psychiatrii.
Medzi významné úspechy CCHR patria:
Právne práva a informovaný súhlas
V ranných 70. rokoch viedli vyšetrovania CCHR k vládnym inšpekciám štátnych psychiatrických zariadení v Kalifornii, Illinois, Hawai, Michigane a Missourri, ktoré odhalili zneužívanie pacientov. Výsledkom bolo prepustenie riaditeľov nemocníc a psychiatrických lekárov, trestné vyšetrovania a zatvorenie hlavných psychiatrických oddelení.
V roku 1976, vďaka úsiliu CCHR, bol v Kalifornii prijatý prvý zákon chránajúci pacientov pred násilným použitím elektrošoku a psychoschirurgie, ktorý poskytuje informovaný súhlas a zakazuje ich použitie na deťoch do 12 rokov. Tento zákon sa stal vzorom a bol prijatý v podstate rovnaký aj v ďalších štátoch USA a iných krajinách. V Texase musia psychiatri zabezpečiť vykonanie pitvy pri všetkých úmrtiach do 14 dní po podaní elektrošoku (ECT).
V talianskom regióne Piemont, kde ECT vzniklo, parlament zakázal používanie ECT na deti, starších ľudí a tehotné ženy.
V 90. rokoch pomohla CCHR odhaliť, že v USA ročne dochádza až k 150 úmrtiam v dôsledku fyzických obmedzení pacientov, pričom približne 10% z nich sú deti, niektoré už od šesť rokov veku. Na základe toho boli v roku 1999 prijaté federálne nariadenia zakazujúce fyzické a chemické obmedzovanie pacientov na disciplinovanie, zaviedli národný systém hlásení a znížili financovanie pre zariadenia, ktoré tieto pravidlá nedodržiavajú.
V 80. a na začiatku 90. rokov viedla CCHR kampaň za zákaz tzv. „liečby hlbokým spánkom“ (Deep Sleep Treatment, DST) v súkromnej psychiatrickej nemocnici Chelmsford v Sydney v Austrálii. Táto liečba spočívala v umelom uspaní pacienta na tri týždne pomocou psychiatrických liekov a denných elektrošokov bez súhlasu pacienta. Počas liečby zomrelo 48 ľudí. CCHR dosiahla zákaz tejto liečby v rámci zákona o duševnom zdraví a jej podanie psychiatrami je trestným činom. Kampaní sa podarilo získať najvyššiu vládnu inšpekciu v krajine, ktorá viedla k významným reformám.
Ochrana práv detí
CCHR pomáhala novinárom vyšetriť a odhaliť, že mnohí školskí strelci boli pod vplyvom psychiatrických liekov, o ktorých je známe, že môžu spôsobovať násilie, samovražedné sklony a mániu. To vyústilo do štátnych vypočutí a národnej mediálnej pozornosti na spojitosť medzi bezdôvodným násilím a psychiatrickými liekmi.
Dokumentovala tiež prípady, keď boli rodičia nátlakovo nútení alebo dokonca postavení pred súd, pretože odmietli dať svoje deti na psychiatrické lieky, ktoré môžu spúšťať násilie a samovražedné sklony. V roku 2004 bol na základe týchto aktivít prijatý zákaz nútenia rodičov dávať deťom takéto lieky.
Výbor OSN pre práva dieťaťa reagoval na správy z Fínska, Austrálie a Dánska, že ADHD a ADD sú často nesprávne diagnostikované a psychostimulanciá sú často prepisované nadmerne, napriek rastúcemu dôkazu o škodlivých účinkoch. Odporúča, aby sa využívali iné formy manažmentu a liečby.
V roku 1991 predvolala FDA (Food and Drug Administration USA) vypočutie o antidepresívnom lieku Prozac, počas ktorého desiatky spotrebiteľov svedčili, že liek spôsobil psychózy, samovražedné a vražedné sklony u ľudí, ktorí predtým tieto príznaky nemali. Žiaľ, vtedajší členovia FDA nezasiahli do ochrany verejnosti, až kým po viac ako desiatich rokoch kampane CCHR a tlaku Kongresu FDA nevydala najprísnejšie varovanie, že antidepresíva môžu vyvolávať samovražedné myšlienky u mladých do 18 rokov, neskôr rozšírené do 24 rokov.
V roku 2007 CCHR pomohla presadiť zákonnú povinnosť, aby všetky reklamy na farmaceutické lieky uvádzali výzvu na nahlasovanie nežiaducich účinkov liekov priamo FDA. Po zavedení tejto povinnosti nahlasovanie nežiaducich udalostí vzrástlo o 33%.
Zabezpečenie ľudských práv
CCHR zdokumentovala existenciu tajných psychiatrických „táborov otrockej práce“ v Južnej Afrike v 70. a 80. rokoch, kde boli tisíce Afričanov proti svojej vôli zatvárané, liečené liekmi a vystavované bolestivým elektrošokom bez anestézie. Počas apartheidu bola v roku 1976 zakázaná fotografia a šírenie informácií o psychiatrických ústavoch, avšak CCHR získala vyšetrovanie Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré tieto obvinenia potvrdilo. Po konci apartheidu predložili svedectvá a získali národné vyšetrovanie psychiatrického rasizmu, čo viedlo k zrušeniu zákazu zverejňovania informácií o psychiatrickom zneužívaní.
V Nemecku vykonala CCHR dôkladný výskum, ktorý potvrdil, že psychiatri poskytli ideologický aj „vedecký“ základ na nacistický program likvidácie „života nehodného žitia“. Eutanázia bola najskôr skúšaná v psychiatrických ústavoch a neskôr rozšírená do koncentračných táborov. Mnohí psychiatri unikli spravodlivosti po vojne a pokračovali v praxi. V roku 1995 vydala CCHR uznávanú knihu „Psychiatri: Muži za Hitlerom“. Štyri roky nato nemecká psychiatrická asociácia v správe potvrdila, že psychiatri boli aktívne zapojení a zodpovední za rôzne eutanázne kampane.
CCHR tiež skúmala etnické čistky v Bosne a Kosove a predložila zistenia tribunálu OSN pre vojnové zločiny v Haagu a Rade Európy. Odhalila, že psychiatrijská ideológia rasovej hygieny a eugeniky bola základom konfliktu, vrátane prác psychiatrov Jovana Raškovića a Radovana Karadžića, ktorí boli lídrami tejto genocídy. V roku 1999 Rada Európy oficiálne označila psychiatrov za architektov etnických čistení. Po zajatí Karadžića v roku 2008 sa jeho psychiatrické pozadie uvádzalo ako dôležitý faktor etnických čistiek.
Spoločne s talianskymi úradmi a členmi parlamentu CCHR Taliansko skontrolovalo podmienky v psychiatrických ústavoch pripomínajúce koncentračné tábory. Personál si privlastňoval štátne prostriedky, zatiaľ čo pacienti boli hladovaní a nechávaní nahí. Vláda po dôkazoch vydala rezolúciu na zatvorenie 97 ústavov. Zneužívaní pacienti boli prevezení do humánnych domov, kde sa mnohí po tridsiatich rokoch naučili čítať, písať a starať sa o seba. CCHR dostala od mesta medailu za humanitárnu činnosť.
Odhaľovanie trestnej psychiatrickej kriminality
CCHR vynakladá úsilie, aby psychiatri, ktorí zneužívajú svojich pacientov sexuálne alebo inak, boli nekompromisne potrestaní. Podarilo sa presadiť množstvo právnych predpisov definujúcich sexuálne zločiny páchané psychiatrami a psychológmi v USA, Austrálii, Nemecku, Švédsku a Izraeli, kde je sexuálny vzťah pacienta a terapeuta považovaný za znásilnenie. Stovky lekárov boli odsúdené a uväznené.
Vyšetrovania CCHR viedli k sérii federálnych a štátnych vyšetrovaní veľkej súkromnej siete psychiatrických nemocníc v USA kvôli podvodom a zneužívaniu pacientov. Pred zatvorením nemocničná sieť zaplatila vyše 1 miliardy dolárov pokút. Následne boli prijaté zákony zakazujúce používanie tzv. „lovcov odmien“ na vyhľadávanie osôb s dobrým zdravotným poistením kvôli ich násilnému hospitalizovaniu a zneužívaniu poistných platieb.
Do roku 2003 boli takmer všetky súkromné psychiatrické zariadenia v USA predmetom trestných vyšetrovaní, ktoré vyústili do pokút vo výške 2,1 miliardy dolárov.
