Historické odmietnutie kontroverzného protokolu o nútenej liečbe
ŠTRASBURG – V sídle Rady Európy sa v uplynulých dňoch prepisovali dejiny v prístupe k právam osôb s duševným ochorením. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PACE) počas svojho zimného zasadnutia (28. – 30. januára 2026) definitívne a jednomyseľne odmietlo návrh nového dodatkového protokolu k Oviedskemu dohovoru.
Dokument, ktorý mal regulovať nedobrovoľné opatrenia v psychiatrii, narazil na nepriechodnú stenu odporu.
Koniec jednej éry?
Hlasovanie, ktoré prebehlo na konci januára, ukončilo roky trvajúce právne a etické vákuum. Takzvaný „dodatkový protokol“, ktorý experti pripravovali takmer dekádu, mal pôvodne slúžiť ako súbor ochranných opatrení pre pacientov pri nútenej hospitalizácii či liečbe. Realita v rokovacej sále však bola iná.
Poslanci prijali Stanovisko č. 310, v ktorom konštatujú, že samotná existencia takéhoto protokolu by legitimizovala praktiky, ktoré sú v modernom svete neprípustné.
Hlavné body rozporu
Dôvodom pre toto „červené svetlo“ zo Štrasburgu je predovšetkým hlboký rozpor s medzinárodnými štandardmi OSN. Hlavné argumenty, ktoré viedli k zamietnutiu, sú:
- Konflikt s OSN: Návrh bol v priamom rozpore s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD), ktorý zakazuje akékoľvek zbavovanie osobnej slobody na základe diagnózy.
- Stigmatizácia: Kritici tvrdili, že protokol by len zakonzervoval zastaraný model „uzamykania“ pacientov namiesto ich podpory v komunite.
- Nátlak verejnosti: Hlasovaniu predchádzala masívna kampaň #WithdrawOviedo, do ktorej sa zapojili stovky mimovládnych organizácií, experti na ľudské práva aj samotní užívatelia psychiatrických služieb.
Čo to znamená v praxi?
Hoci je rozhodnutie Parlamentného zhromaždenia formálne „len“ odporúčaním pre Výbor ministrov, jeho politická váha je drvivá. Vysiela jasný signál, že budúcnosť psychiatrie v Európe nesmie stáť na donucovaní, ale na súhlase a autonómii.
Namiesto represívneho protokolu teraz PACE žiada Radu Európy, aby sa zamerala na:
1. Rozvoj dobrovoľných foriem pomoci v krízových situáciách.
2. Investície do komunitných služieb, ktoré predchádzajú hospitalizáciám.
3. Posilnenie právneho postavenia pacientov pri vyjadrovaní súhlasu s liečbou.
